CHRÁMY BY SA ZATVÁRAŤ NEMALI

Nik nezoberie poslednú „inštanciu“ tomu, kto svoju záchranu hľadá v tom, čomu verí. Osemdesiatpäť ročná starenka mi hovorí: „Dosť dlho žijem, ale nepamätám si, žeby pred nami ktosi zavrel cerkev. Boli tu vojny, boli rozličné choroby, ale boli tu i komunisti, ktorí nechceli náboženstvo, ale chrám pred nami nik nezavrel…“ Dnes sa to na počudovanie mnohých deje, hoci boli by zaujímavými štatistiky, ktoré by zhodnotili v akom pomere dochádza k nákaze takpovediac – na uliciach, v obchodných centrách, v spoločných dopravných prostriedkoch, pri rozličných posedeniach… a naopak, v chrámoch.

Pretože ja osobne v chráme som každý deň, a to doma i v zahraničí a modlím sa spolu s ľuďmi, ktorých vnímam ako zodpovedných s nosením rúšok, dodržiavaním vzdialenosti jednotlivcov i rodín. Ľudia tam nehovoria medzi sebou, nedýchajú na seba, ale sú tvárou obrátení k Bohu a po sv.lit. sa spokojnejší vracajú domov. Myslím, že takáto komunikácia je iná než v autobusoch, vlakoch, v školách, či pri iných spoločných podujatiach. Pritom dnes medzi prvými „zatváraniami“ sa vždy spomínajú kostoly, akoby kresťania boli tou najrizikovejšou skupinou.

Čosi mi to pripomína z prvých kresťanských čias, keď veriacich v Krista obvinili z toho, že jedia ľudské telo a pijú krv novorodeniatok, lebo oni chodili na sv.prijímanie a Ježiš im to ponúkol – „jedzte – toto je moje telo a pite – lebo toto je moja krv“. Veľa nepochopenia je v tomto svete, ale keď zoberieme ľuďom ich vieru a tú poslednú inštanciu, na koho sa potom obrátia..? Zostanú im len psychiatrické liečebne, ktoré sú už i tak preplnené, alebo smútok v očiach s výčitkou – to už nech radšej zomriem, ako takto žiť bez toho, čo i v najťažších časoch bolo mi posilou, ako mi to povedala istá veriaca.

Cirkev načas oslobodila veriacich od nedeľnej povinností sv. liturgie, treba im dať aj slobodu v rozhodovaní sa, či využijú toto doporučenie a dišpenz od spoločných bohoslužieb, alebo sa rozhodnú pri zachovaní usmernení ísť do chrámu. Chrám je totiž tým najmenej rizikovým miestom, nakoľko veriaci tu berú do úvahy aj ten „vyšší Princíp“, ktorý je vždy účinnejší, než je ľudské mudrovanie. Preto hovorím, že chrámy by sa zatvárať nemali! +Milan