Georgius TARASOVIČ (1755-1771)
Andreas LADIŽINSKÝ (1771-1798)
Michael ŠOLTES (1799)
Joannes VISLOCKÝ (1799-1835)
Stephanus BISTEY (1835-1856)
Georgius TÓTH (1857-1896)
Viktor LEUKANIČ (1896)
Paulus KARAFANDA (1896-1908)
Eugenius HUČKO (1908-1915)
Viktor MICHALIČ (1915-1944)
Július ŽUPAN (1944-1947)
Július ZACHARIÁŠ(1944-1950 a 1968-1974)
Metod SZEKELY (1974-1977)
Vasiľ KORMANÍK (1977-1990)
V Kojšove pôsobil v rokoch 1977 – 1990.
Spomienky na Kojšov:
„Verím, že tých trinásť rokov bolo pre farnosť požehnaním a ja sa dnes veľmi rád vraciam do Kojšova, lebo tu zostali najkrajšie spomienky detí na ich detstvo, tu nám Boh daroval naše dieťa Lucku, tu po nás zostalo kus práce na dochovnom poli, ale aj pri zveľadení cerkvi, fary i okolia.
Aj to svedčí o tom, že sme sa s ľuďmi z Kojšova zblížili, že po čase som zistil, že ľudia z Kojšova majú dobré srdcia, ale dobou, ktorú prežívali za osemnásť rokov, keď nemohli chodiť do cerkvi, boli veľmi zranení a som veľmi, veľmi rád, že sa im podarilo zblížiť aspoň trochu veriacich v Kojšove v Kristovej láske. Vždy som mal rád všetkých v Kojšove a ak zaletia moje spomienky do minulosti, tak sú to krásne spomienky na krásu prírody, na spoločnú prácu pri opravu chrámu či fary a na spoločné chvíle v modlitbách v Kojšovskej cerkvi.
Kojšov mi prirástol k srdcu – Reka, Potok, Hoľa, či iné miesta, kde bolo dobre. Aj to je svedectvo, že sme sa za trinásť rokov zblížili do takej miery, že keď som odchádzal z farnosti 8. septembra 1990, znova na sviatok Panny Márie, myslím, že veriaci nebolo z toho nadšení, ale naopak v chráme pri rozlúčke nebolo suchého oka. A to ma teší, že sme si našli cestu k sebe, a ta je jedinú cestu, cestu lásky a vzájomnej úcty.
Som vďačný Bohu za všetko, čo som mohol urobiť v Kojšove, čo sme krásne prežili aj s rodinou medzi týmito ľudmi, ako ma Boh upevnil aj pri mnohých krížoch v mojom poslaní a službe Kristovho kňaza.
Nech Boh žehná Kojšovu a všetkým, čo tam žijú a tým, ktorí z Kojšova pochádzajú, kňazom, ktorí tu pôsobili i kňazi, ktorý teraz plní úlohu pastiera v tejto farnosti. KRISTUS MEDZI NAMI“
Milan MOJŽIŠ (1990-1997)
V Kojšove pôsobil od roku 1990 do roku 1997.
Narodil sa v Dačove. Za kňaza bol vysvätený v Prešove otcom biskupom Slavomírom Miklovšom. Pôsobil ako správca farnosti Okružná, Fulianka, Kojšov a Slovinky. Od roku 1992 bol dekanom Spišskonovoveského dekanátu a neskôr farár farnosti Rakovec nad Ondavou kde pôsobí dodnes.
Spomienky na Kojšov
„Na konci prázdnin 1990 som dostal dekrét do Kojšova. Spomínam si veľmi rád na otvorenosť veriacich s akou sa obracali na mňa v rôznych ťažkých životných situáciách. Nechcem tu spomínať konkrétne mená, aby som nikoho nevynechal, ale bolo ich dosť.
Viacerí boli nápomocní mne i mojej rodine, za čo im zo srdca ďakujem. Veľmi rád si spomínam na prvopiatkové návštevy chorých, na spovedanie v chráme, na prvé sv. prijímania, na tých, ktorí boli ochotní vždy pomôcť, na slávnostnú posviacku nového cintorína, na stretnutia nad Slovom života a na rôzne iné príležitosti, pri ktorých som sa mohol stretnúť s veriacim a byť im k službe. Nakoľko som im pomohol, to nech posúdia oni sami a predovšetkým dobrý Pán Boh. Chcem poďakovať o. Marekovi Horňákovi, že ma pred pár rokmi pozval na odpustovú slávnosť do Kojšova.
Snažil som sa byť dobrým kňazom. Ale ak som sa niekedy nezachoval tak, ako som sa mal zachovať, ak som azda niekedy nezvládol niektorú situáciu a možno som bol nepríjemný alebo nedal dobrý príklad, touto cestou prosím o prepáčenie.
Pán Boh nech bohato požehná všetkých veriacich v Kojšove, aby ich srdcia boli stále otvorené pre Božie slovo a aby ono mohlo v ich živote priniesť stonásobnú úrodu. KRISTUS MEDZI NAMI“
Marek HORŇÁK (1997-2016)
Narodil sa v Košiciach. Kňazskú vysviacku prijal z rúk vladyku Milana Chautura. Od roku 1997 do roku 2016 bol farárom vo farnosti Kojšov.
Tomáš LABANIČ (2016-)