POSLEDNÁ NEDEĽA PÔSTU
Po tejto nedeli príde na rad už len Kvetná nedeľa a potom Veľkonočná nedeľa-Paschy, takže Veľký pôst sa nám pomaly blíži ku koncu. Tohto roku prežívali sme ho viac „duchovne pôstne“, nakoľko sme ani nemohli fyzický prijímať eucharistického Krista a takto sláviť Eucharistiu – teda byť na sv. liturgií. Toto by pre východného kresťana nebol problém, lebo starobylá tradícia východnej cirkvi nás pozýva k „duchovnému pôstu“, preto aby sme si viac uvedomili, že my ani „nemáme právo“ od Krista čosi žiadať. To preto, že my sme ho ústami Piláta odsúdili na smrť, my sme ho ako Peter zapreli, my sme ho zradili, ako Judáš – oni len prezentovali to, čo je v nás, ako ľuďoch po celú históriu od pádu do hriechu. V každom z nás je totiž náklonnosť do hriechu, ktorý je zradou na Bohu, ktorý nás z lásky stvoril a my ľudia sme „pošliapali“ jeho zákon. Preto nielen pôstom v jedení, pití a od zábavy, ale aj pôstom „od Krista“ sme pozývaní viac vstúpiť do reality nutnosti Božieho zásahu vykúpenia a jeho milosrdnej lásky.
Z tohto dôvodu starobylá východná tradícia v bežné pôstné dni Veľkého pôstu neslávila Eucharistiu, ale nahrádzala to Liturgiu vopred posvätených darov a liturgickou modlitbou utierne, večierne, povečerií, či Kajúcnym kánonom Andreja Krétskeho a bežnými modlitbami a pobožnosťami. Táto prax „duchovného pôstu“ vo východnej cirkvi má za cieľ ešte viac umocniť túžbu veriaceho po Kristovi, ktorý nám svoju lásku prejavil odpustením a znova-prijatím do života s Bohom. Lebo práve v nemožnosti znova- stretnutia sa s Bohom, skrýva sa aj odveká túžba človeka po Bohu, ktorého sa človek hriechom zriekol.
To nám má naznačiť i sv. štyridsiatnica, na ktorej konci stojí tajomstvo pokánia- sv.spoveď a prijímanie Eucharistie, čo žiaľ tohto roku je tiež ohrozené, nakoľko stav nákazy koronavírusom stále trvá a tak trvá aj náš duchovný pôst. Lebo ťažko môže dôjsť v dvoch nasledujúcich týždňoch k úplnej zmene ohrozenia a karantény. Tu si človek viac môže uvedomiť, že naše možnosti k sviatostnému životu nie sú samozrejmosťou, ale sú darom a milosťou, ktorú nám Kristus zaslúžil za cenu svojej krvi vyliatej na dreve kríža. On je ten, ktorý prišiel na svet, aby nás spasil a celý jeho život na zemi bol jedinou snahou priviesť človeka znovu k svojmu Bohu a Stvoriteľovi. Preto aj medzi jeho posledné slová na kríži patrí jeho prosba k Bohu: „Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo robia!“/Lk 23,34/..A hneď potom k jeho prvým slovám po vzkriesení patrí príkaz apoštolom: „… komu odpustite hriechy, budú mu odpustené…“/Jn 20,23/. Zmyslom Veľkého pôstu je teda náš návrat k Bohu a uvedomenie si toho, ako nezmyselným a smutným je život bez nádeje v Božiu lásku a jeho odpustenie.
Toto sme v tohtoročnom „pôstnom zápase“ prežívali a ešte prežívame o to intenzívnejšie, že nádej na blízke stretnutie sa v chráme pri slávení Eucharistie sa nám stále ešte nečrtá. Teraz musíme ešte viac s dôverou prosiť vo vedomí, že my ľudia sme svojou hriešnosťou pribili Krista na kríž a preto nemáme „ľudské právo“ na jeho blízkosť, lebo všetko to je jeho milosť a dar. Teda nie to je problém, že sme v tomto posvätnom období Štyridsiatnice nemali možnosť byť na sv. liturgií, ale problém je v tom, či sme si už dostačujúco uvedomili svoju ľudskú nedostatočnosť a odkázanosť na Boží zákon lásky a nádeje na život s Kristom vzkrieseným. Teraz to osobne môžeme dávať najavo v dokonalej ľútosti, ktorá v nemožnosti sviatostného rozhrešenia odpúšťa hriechy a v duchovnom zjednotení sa s Kristom v spôsobe duchovného prijímania, ktoré je našou vyjadrenou túžbou prijať ho do svojho srdca.
Zostáva nám teda veriť a dúfať v Boží zásah, ktorý je účinnejší než ľudský, lebo Kristus odstraňuje nielen prekážku choroby, ale aj odvekú prekážku hriechu. Preto teraz prosme úprimne a s vierou, aby ten, ktorý prišiel spasiť svet svojim krížom a zmŕtvychvstaním, zbavil nás utrpenia a beznádeje dnešných dní a na príhovor Bohorodičky priviedol k pokániu ľudí dnešných dní tak, aby sme mohli sláviť vzkriesenie a nový život v Bohu. Nenechajme sa zahnať strachom do smútku, ale vedzme, že Kristus premohol nielen choroby, keď liečil ľudí, ale aj samotnú smrť vtedy, keď tretieho dňa vstal zmŕtvych.
Prajem zo srdca všetkým radosť z približujúcich sa sviatkov Paschy a úprimné zakončenie veľkopôstného obdobia, ktoré nás tohto roku svojimi podmienkami voviedlo do ešte hĺbavejšieho duchovného pôstu.