Stručná história gréckokatolíckej farnosti v obci Kojšov

(spracoval: Mgr. Lukáš Mackovjak)

História gréckokatolíckej farnosti v Kojšove sa začala písať niekedy v rokoch 1717 – 1724, kedy bol za správcu novej farnosti menovaný miestny učiteľ pochádzajúci zo Sedlice Ján Klembarsky (v Kojšove pôsobil v r. 1720 – 1755).

Obec Kojšov pozostávala prevažne z prisťahovalcov z Oravskej a Liptovskej župy, ako aj Rusínov prisťahovaných počas Valašskej kolonizácie. Vplyvom reformácie boli obyvatelia do polovice 17. stor. prevažne evanjelikmi a.v.. Postupne, ale začala vzrastať prevaha gréckokatolíkov, preto tu bola začiatkom 18. stor. zriadená farnosť. Podľa obecnej kroniky sa veriaci najprv stretávali v súkromnom dome, neskôr v priestoroch obecnej školy, čo je dnes budova obecného úradu. V tomto období bola postavená aj terajšia farská budova. Až v r. 1732 bol postavený nový drevený chrám s kamenným sanktuáriom.

V roku 1755 kňaz Juraj Tarasovič (1755 – 1771), ktorý nastúpil do kojšovskej farnosti po J. Klembarskom uvádza, že v Kojšove už nenašiel ani jedného evanjelika a.v..

Počas pôsobenia Andreja Ladižinskeho (1771 – 1798) bol inštalovaný v pôvodnej zvonici „Zvon sv. Peter“ (o čom svedčí aj nápis na jeho okraji), ktorý bol neskôr preložený do nového chrámu a svoju funkciu si plní dodnes.

V rokoch 1798 – 1799 pôsobil v Kojšove Michael Šoltes.

Ján Vislocky (1799 – 1835) s pomocou grófa Czákyho a miestnych veriacich vybudoval v rokoch 1806 – 1809 nový kamenný chrám, zasvätený svätým apoštolom Petrovi a Pavlovi, keďže pôvodný drevený pravdepodobne vyhorel. Neskôr v r. 1833 bol postavený ikonostas, ktorý namaľoval vtedajší eparchiálny maliar Jozef Zmij – Miklošik, pôvodom zo Sloviniek.

Do konca 19. stor. pôsobili v Kojšove ešte Štefan Bistey (1835 – 1856), Ján Gerbery (1856 – 1857), Juraj Tóth (1857 – 1896), Viktor Leukanič (1896) a Pavol Karafanda (1896 – 1908). V tomto období patrili do farnosti Kojšov aj filiálky – Veľký Folkmar, Jaklovce, Margecany, Gelnica, Žakarovce, Košická Belá, Opátka, Zlatá Idka, Hýľov, Rieka, Hámor, Vyšný a Nižný Klátov. Na konci 19. storočia bolo vo farnosti Kojšov 1250 a vo filiálkach 200 gréckokatolíkov.

Začiatkom 20. stor. prišiel do farnosti kňaz Eugen Hučko (1908 – 1915), dedo súčasného apoštolského exarchu v Českej Republike Mons. Ladislava Hučka.

Jeho nástupca Viktor Mihalič (1915 – 1944) pôsobil v Kojšove počas 1. sv. vojny, kedy boli pre potreby frontu skonfiškované dva zvony. Po vojne v r. 1922 boli z darov veriacich obce a aj tých, čo odišli za prácou „za more“, zakúpené nové zvony. Pri tejto príležitosti bol postavený aj mramorový kríž medzi chrámom a farou.

Július Zachariáš (1944 – 1951), (1968 – 1974) bol posledným kňazom v Kojšove pred Prešovským soborom. Ešte počas 2. sv. vojny spoločne s o. Júliusom Županom, ktorý bol do Kojšova preložený zo svojej farnosti pre prechod frontu, sa výraznou mierou zaslúžili o záchranu Kojšova a jeho obyvateľov pred fašistami.

V rokoch 1951 – 1968, kedy bola Gréckokatolícka cirkev oficiálne zakázaná, sa veriaci stretávali na miestnom cintoríne, kde si vybudovali malú kaplnku. Chrám aj faru spravovala Pravoslávna cirkev. V tomto „ smutnom“ období chodili tajne vysluhovať sviatosti mnohí kňazi, napr. terajší otec biskup Mons. Ján Eugen Kočiš, o. Štefan Lazor, o. Dionýz Rokicky.

V lete r. 1968 sa do Kojšova vrátil o. J. Zachariáš a pôsobil tu až do r. 1974. V r. 1969 navštívil farnosť dnes už blahoslavený otec biskup Vasiľ Hopko.

Po r. 1974 v Kojšove pôsobili: o. Metod Székely (1974 – 1977), o. Vasi ľ Kormaník (1977 – 1990) a o. Milan Mojžiš (1990 – 1997). V tomto období prebehla rozsiahla rekonštrukcia chrámu, fary aj duchovného života vo farnosti. Farnosť navštívil najskôr ako ordinár, potom ako biskup o. Ján Hirka a vybudoval sa nový cintorín.

V roku 1997 prišiel do Kojšova o. Marek Horňák. V r. 2002 sa vo farnosti konali Misie (prvé známe Misie sa v Kojšove uskutočnili v r. 1949). Pri tejto príležitosti bol pri chráme postavený drevený kríž vedľa mramorového a dreveného na pamiatku rokov 1951 -1968. V r. 2002 – 2006 prebehla ďalšia rekonštrukcia chrámu, kedy bola pristavená zakrestia, vymenená strešná krytina na zvonici, vybudované nové vykurovanie chrámu a vymenené okná.

Súčasný správca farnosti je o. Tomáš Labanič ktorý do farnosti prišiel v roku 2016.

V súčasnosti je v obci Kojšov cca. 500 gréckokatolíkov. V okolitých obciach (Gelnica, Jaklovce, Margecany, Veľký Folkmár a Žakarovce), ktoré patria do farnosti, žije cca. 300 gréckokatolíkov.

Pri chráme Svätých apoštolov Petra a Pavla v Kojšove pôsobí niekoľko spoločenstiev: Bratstvo svätého ruženca, Spolok sv. ap. Petra a Pavla, Spolok sv. ap. Cyrila a Metóda, Misijné združenie Svätého Ducha, Spoločenstvo rodín – Hnutie Fokoláre, Spoločenstvo mladých Pavlos a Zborík Skala.