Tento pozdrav prvýkrát použil anjel, keď vítal pri otvorenom hrobe Kristovom sväté ženy – myronosičky. «Keď vošli do hrobu, na pravej strane videli sedieť mladíka oblečeného do bieleho rúcha a stŕpli. On sa im prihovoril: „Neľakajte sa! Hľadáte Ježiša Nazaretského, ktorý bol ukrižovaný. Vstal zmŕtvych. Niet ho tu“ » (Mk 16,5-6).
Christos voskrese! Tento pozdrav používame od radostného sviatku Vzkriesenia až do sviatku Nanebovstúpenia Pána. Často počujeme, že náš obrad je krásny. No jeho krása spočíva v hlbokom duchovnom zážitku, ktorý prežívame nielen v chráme, ale si ho nesieme so sebou i do svojich domovov.
Radostnú udalosť Vzkriesenia si pripomíname pozdravom, ktorý zaznieva doma, na ulici i v chráme. Po noci svitá a prichádza nový deň. Zima stráca svoj chlad a slnko sa trbliece lúčmi, ktoré žičia, hovoria o novom živote. Ako vidíme, všetko sa opakuje v neustálom kolobehu. Práve tak ako sa planéta Zem na svojej dráhe okolo Slnka stále vracia na to isté miesto. Čas plynie a my v ňom. Jedni sa rodia, iní zomierajú. Aj Veľký piatok vystrieda Veľkonočné ráno. Bolesť, utrpenie a smrť na kríži vystriedala radosť a jas zmŕtvychvstania. Raz navždy ako nádej pre všetkých, ako ponuka, dar novej budúcnosti. V tejto slávnej chvíli, počítajúc čas, sa v liturgii stále spomína, opakuje jedinečná radosť, že Kristus vstal zmŕtvych. Ako skutočnosť, ktorá sa odohrala v čase, ale sama už ostáva mimo času. Ukrižovaný a pochovaný Ježiš na tretí deň vstal zmŕtvych. Žije! (Porov. Sk 1,3). On je Pán (Porov. Flp 2,11). Začiatok a Koniec. Alfa a Omega. (Porov. Zjv. 21,6; 22,13). Zmŕtvychvstalý už viac neumiera (Porov. Rim 6,9).