SVIATOK LÁSKY ZJAVENEJ V JEŽIŠOVOM SRDCI

Dôležité pravdy boli vždy podrobené vážnym diskusiám a veľkej kritike, aby sa o to viac ukázala veľkosť povedanej pravdy. Istotne ste počuli, ako veľmi bola vyšetrovaná Bernardeta Subirussová, keď povedala, že zjavená Pani v Lurdoch sa jej predstavila ako Nepoškvrnené Počatie… Nechceli tomu veriť, lebo počatie je dej, ale nie meno, ktoré na nej vyšetrovatelia požadovali. Rovnako aj oznámenie úcty k Božskému Srdcu dodnes prechádza vzdorom tých, ktorí dôvodia, že orgánom ľudského tela nepatrí špeciálna úcta, hoci sú životne dôležité . Pričom tak v Lurdoch, ako aj v Para le Monial išlo skôr o naznačenie toho, čo chcel Boh viac pripomenúť ľuďom. Cez Bernardetu chcela Panna Mária pripomenúť svetu, že Boh prebýva v čistom srdci, a zasa Márií Margite Alaqouque Ježiš zdôraznil, že človek potrebuje Božiu lásku a milosrdenstvo.

Preto keď teraz slávime sviatok Krista milujúceho človeka, o to viac musíme vnímať, ako sa láska vytráca zo sveta a my ju potrebujeme. Ľudia si nahovárajú, že vždy tomu bolo podobne, ale zároveň všetci cítime, že dnes akosi viac sú aktuálne Ježišové slová o „neprávosti a vychladnutej láske“: „Keďže sa vo svete rozmnoží neprávosť, v mnohých vychladne láska“ /Mt 24,12/. Človek si rád zľahčuje dôležité fakty, aby odbúral vnútorný stres, ktorý si sám nechce priznať, ale tým sa nič nevyrieši, akurát sa to môže viac skomplikovať. Ak sú tu akékoľvek „signály“, ktoré nesmieme prehliadnuť, netreba utekať preč od náboženského vysvetlenia, ktoré korešponduje so slovami Písma. Niekedy sa mi zdá, akoby sám „zlý“, chcel odviesť našu pozornosť rozličnými „podsunutými“ modernými vysvetleniami bez patričných dôkazov, a to od toho, čo nás môže viac priviesť k Bohu. Preto zvlášť teraz, keď vidíme koľko nenávisti sa od jeho zjavenia v Para le Monial „prehnalo“ ľudstvom v dvoch svetových vojnách a to až po terajšie konflikty, treba nám zvlášť vážne zobrať Kristove slová, ktorými sa On prihováral Márií Margite Alaqouque.

Okrem iných prisľúbení, tam veľmi zarezonovali slová o „Prvom piatku“, v ktorom od nás žiada hodné prijatie Eucharistie, čo si ja vysvetľujem ako jeho požiadavku k obnove našej lásky cez prijatie tajomstiev Pokánia a Eucharistie. Človek sa potrebuje „napĺňať“ Bohom, aby v sebe pretvoril to, čo je v nás napĺnené ľudským sebectvom a neprávosťou. Preto zoberme vážne aj prvé piatky mesiaca zasvätené Božskému Srdcu, a to ako výzvu k obnove našej lásky, ktorá je „zdeformovaná“ toľkým našim sebectvom, aby sme tým zvolávali požehnanie na naše rodiny a dosiahli naplnenia dvanástich prisľúbení Božského Srdca. Nie je to nič náročné, ale je to príležitosť aj pre veriacich k „mesačnej rekolekcií“, ktorá je tak potrebná k obnove nášho duchovného života v tomto uponáhľanom svete.

K tejto „prvopiatkovej pobožnosti“, teda k úcte „Christa Čelovikoľubca“ vyzývam tak veriacich, ako aj kňazov, aby boli viac k dispozícií tým, ktorí sa chcú vyspovedať a byť účastní Kristových prisľúbení. Lebo v Božskom Srdci Ježišovom nik z nás si nechce uctievať životne dôležitý orgán ľudského tela, ale symbol jeho lásky, ku ktorému sám Ježiš pozýva, keď hovorí: „Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste obťažení,… a učte sa odo mňa, lebo som tichý a POKORNÝ SRDCOM!“/11,28-29/.

+Milan
„SLÁVA ISUSU CHRISTU!“