ZOMKNÚŤ SA… /4.Nedeľa Veľkého pôstu/

Často počúvame v poslednom čase, že sa nám treba zomknúť, len ja si dávam otázku – okolo koho, či okolo čoho sa dnes chcú naši politici zomknúť…? Vždy je dôležitý ten, okolo koho sa vieme s dôverou zomknúť tak, ako keď dietky v strachu sa zomknú okolo svojej mamky, či ocka. Ak len hovoríme o zomknutí sa všeobecne, tak je to slovíčko síce pekné, ale vyznieva to dosť formálne, lebo čo bude tak silné, aby nás to udržalo vždy „pokope“? Keď apoštoli v dnešnom evanjeliu nevedeli pomôcť posadnutému chlapcovi, zomkli sa okolo Ježiša a hľadali odpoveď na aktuálny problém: „Prečo sme ho my nemohli vyhnať?“/Mk 9,17-31/. A Ježiš im toto zomknutie okolo seba nielen dožičil, ale ako poznamenáva evanjelista, aj ich idúcky poučil a nechcel, aby ich iní vyrušovali… Aj my potrebujeme osobnejší vzťah s Kristom, nielen taký formálny, ktorý je založený na tom, čo sa sluší; či na tom, čo je našou kresťanskou povinnosťou, alebo všeobecnou potrebou.

Práve v tento čas Veľkého pôstu nás Ježiš volá k osobnejšiemu vzťahu s ním, lebo aj my teraz prežívame situáciu ľudskej bezmocnosti. Vtedy po uzdravení chlapca, apoštoli dostali nielen odpoveď na svoju bezmocnosť, ale Kristus začal apoštolom hovoriť aj veľmi osobne o „svojom probléme“: „Syn človeka bude vydaný do rúk ľudí, ktorí ho zabijú… On tretieho dňa vstane z mŕtvych“/Mk 9,31/.

Tak, ako apoštoli po zomknutí sa okolo Krista, dostali nielen odpoveď na svoju otázku, ale dostali aj nádej nového videnia života a smrti i potvrdenia Božej moci, tak aj my pri osobnejšom vzťahu s Ježišom pochopíme a celkom ináč zvládneme svoje ťažkostí. To však musí byť naozaj aj z našej strany stavané na úprimnej modlitbe a pôstnom sebazápore, ako to poradil Kristus apoštolom: „tento druh sa dá vyhnať len modlitbou a pôstom“/Mk 9,29/. Príležitostí k sebazáporu a pôstu máme dosť, lebo tak, či tak sme opatreniami obmedzovaní v pohybe a v robení toho, na čo máme chuť. Pritom máme viac času na osobnú modlitbu, ako inokedy, len či to využijeme…?

Buďme múdri a využijme tento čas nie k panike, ale k prijatiu doporučených obmedzení a k preukázaniu dôvery voči Kristovi i k budovaniu hlbšieho vzťahu s ním. My potrebujeme zvlášť teraz, keď sme zasiahnutí pandémiou isté ubezpečenia a ponaučenia, ktoré nám dávajú rozliční odborníci, ale potrebujeme aj isté povzbudenie, ktoré nám môže dať len Kristus, keď sa dokážeme zomknúť okolo neho. Teraz to nie je možné fyzický v chráme, ale viera je duchovným zomknutím sŕdc, ktoré majú vzťah lásky k tomu, ktorý z lásky k nám prišiel na túto zem. Preto viac, ako po minulé roky pripravujme sa na sviatky Paschy, ktoré budú iné, než boli predošlé, ale o to viac nás môžu voviesť do radosti, ak prijmeme slová sv.ap.Pavla: „V nádeji sa radujte, v súžení buďte trpezliví a v modlitbe vytrvalí“/Rim 12,12/.

Prajem vám všetkým veľa trpezlivosti v prežívaní tohto ťažkého obdobia, ale s dôverou v toho, ktorý vie vyriešiť i tie najťažšie problémy, ak sa vo viere zomkneme okolo neho.

K tomu vám vyprosujem ochranu našej Nebeskej Matky, s ktorou tento rok /nie náhodou/ slávime jubileum jej súcitného plaču v Klokočove a udeľujem archijerejské požehnanie. +Milan